Hnedý trpaslík
Je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro. V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria, ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to, aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené, niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo).Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy, ktorá nemá dostatočnú hmotnosť na začatie termonukleárnych reakcií. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0,08 násobkom hmotnosti Slnka.Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou, nie však veľkosťou, pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu, ktorý sa nenachádza vo hviezdach, ale je bežný v atmosférach obrovských planét.
V roku 1998 sa kozmológia otriasla v základoch, pretože dva vedecké tímy prezentovali výsledky svojich pozorovaní. Jeden z nich, vedený Saul Perlmutterom, začal svoju prácu v roku 1988. Druhý tím viedol od roku 1994 Brian Schmidt a kľúčovú rolu v ňom hral Adam Riess. Vedci chceli zmapovať vesmír lokalizáciou najvzdialenejších supernov. Možnosti sa rozšírili v 90. rokoch minulého storočia, keď prišli lepšie teleskopy a výkonnejšie počítače i senzory digitálneho obrazu. Vedci vo svojom výskume použili supernovy typu Ia. Ide o explóziu pevnej hviezdy ťažkej ako Slnko ale malej ako Zem. Jedna takáto supernova vyžiari viac svetla ako celá galaxia. Vedci spolu objavili viac ako 50 supernov, ktorých svetlo bolo slabšie, než sa predpokladalo. Šlo o jasný znak, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. Možné chyby pozorovania a pochybnosti umlčal práve nezávislý objav rovnakého faktu dvomi výskumnými skupinami. Viac ako storočie si vedci mysleli, že vesmír sa rozpína v dôsledku Veľkého tresku, ku ktorému došlo pred 14 miliardami rokov. Tomu ale odporuje fakt, že rozpínanie sa zrýchľuje. Ak bude v tomto trende pokračovať, skončí vesmír ako kus ľadu. Zrýchlenie podľa všetkého riadi tmavá energia, jej podstata ale pre vedcov ostáva záhadou, asi najväčšou v modernej fyzike. Vie sa len, že tmavá energia tvorí asi tri štvrtiny vesmíru. Laureáti Nobelovej ceny tak pomohli odhaliť vesmír, ktorý je do veľkej miery pre vedu neznámy. A tak je opäť možné všetko.
V roku 2011 Saul Perlmutter, Brian P. Schmidt a Adam G. Riess získali Nobelovu cenu za objav zrýchľujúceho sa rozpínania vesmíru pozorovaním vzdialených supernov.
obrázok č. 1 hnedý trpaslík