Veľký tresk

Publikoval ho astronóm Edwin Hubble (1929), Náš vesmír sa zrodil z explózie, z veľkého tresku. Predtým nebolo nič. . Stalo sa to pred 20 miliardami rokov. V niekoľkých zlomkoch sekundy nekonečná energia zhustená do jediného bodu vybuchla a zmenila sa na hmotu. Okamih stvorenia, teda čas 0, sa nazýva singularita. Vo vesmíre existujú 2 druhy hmoty. Vedci vedia už od roku 1918, že pri Veľkom tresku vznikli dva druhy hmoty. Jedna hmota je tá, ktorú vidíme tu na zemi v podobe skál, stromov či ľudí. Tá druhá je jej opakom – je úplne rovnaká ako prvá hmota, ibaže jej častice sú nabité opačne. Z energetického hľadisko je zrkadlovým obrazom hmoty, a keď sa obe hmoty dostanú do kontaktu, okamžite sa navzájom zničia. Nastane tzv. anihilácia. Je to najjednoduchšia reakcia, aká sa v prírode vyskytuje. Častice hmoty a antihmoty sa spoja a vznikajú dve nové častice – tzv. fotóny („maličký obláčik svetla“).

Galaxia

 Galaxia je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Všetky hviezdy v galaxii držia pokope vďaka gravitácii. To znamená, že keď sa vesmír rozpína, rozpína sa najmä priestor  medzi galaxiami. Len niekoľko galaxií existuje osamotene, väčšina je vďaka gravitácii  spojená s množstvom iných galaxií. Galaxie tak tvoria rôzne väčšie skupiny – ak sú ich desiatky, vravíme im miestna skupina galaxií, ak tisíce, kopy galaxií, ak ešte viac superkopy galaxií.

Galaxie mávajú rôzne tvary. Podľa tvaru aj galaxie rozdeľujeme:

Špirálové galaxie Špirálové galaxie majú ramená, ktoré okolo centrálnej oblasti alebo jadra vytvárajú špirálovú štruktúru. Ramená okolo jadra vytvárajú disk. Ako jadro rotuje, ramená sledujú jeho rotáciu. Najmladšie hviezdy nájdeme vo väčších vzdialenostiach v riedkych oblastiach ramien špirálových galaxií. Staršie hviezdy ležia hlavne v hustom jadre. Najstaršie hviezdy zostávajú v riedkej - guľovej zložke ( halo ), ktorá obklopuje galaktický disk.

Nepravidelné galaxie Nemajú pravidelný tvar alebo štruktúru. Sú obvykle menej hmotné než ostatné galaxie a väčšina ich hviezd je jasná a mladá. Hoci často obsahujú oblasti žiariaceho plynu v ktorých sa rodia hviezdy, väčšinou sú tieto oblasti na to príliš riedke .Nepravidelné galaxie tvoria iba 5% z tisícok najjasnejších galaxií, ale asi štvrtina všetkých známych galaxií sú práve nepravidelné galaxie.

Eliptické galaxie Zaraďujeme ich podľa tvaru od Elipsoidálnych ( zhruba v tvare ragbyovej lopty ) až po sférické so strednou priečkou uprostred. Na rozdiel od ostatných galaxií, v ktorých môžeme vidieť prach, odrážajúci modré svetlo z horúcich mladých hviezd, sa eliptické galaxie zdajú žlté. Tvorba hviezd sa v nich už zastavila, takže takmer všetko ich svetlo prichádza zo starých červených obrov. Eliptické galaxie sú najmenšie a najhmotnejšie doposiaľ pozorované galaxie.

Špirálové Galaxie s priečkou Špirálna galaxia s priečkou má vo svojom strede pretiahnutú centrálnu oblasť, alebo jadro v tvare priečky. Ako jadro rotuje, vyvoláva na oboch svojich koncoch rotáciu ramien.Galaxie špirálne a špirálne s priečkou idú od tvaru s veľmi rozšírenou centrálnou oblasťou s tesne ovinutýmy dlhými ramenami, až po galaxie s malou centrálnou oblasťou a úplne voľnými ramenami.Hoci boli v minulosti špirálne galaxie a špirálne galaxie s priečkou klasifikované ako dva odlišné typy, dnes sú považované za veľmi podobné.

Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom, ale v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie), ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty, tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou, je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií.

obrázky z lava do prava:
obrázok č.1- Špirálové galaxie 
obrázok č.2- Nepravidelné galaxie
obrázok č.3- Eliptické galaxie
obrázok č.4- Špirálové Galaxie s priečkou 
obrázok č.5- Šošovkové galaxie

Hubblow teleskop

Hubblov vesmírny ďalekohľad agentúry NASA bol na obežnú dráhu vypustený v roku 1990. V astronómii znamenal revolúciu a nádhernými zábermi vesmíru inšpiroval celú generáciu.Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. je jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímkov, tzv. Hubblových hlbokých polí ,tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.

Hubblova konštanta

je číselný odhad rýchlosti rozpínania sa vesmíru

Vek vesmíru je v kozmológii definovaný ako čas, ktorý uplynul od Veľkého tresku.

Veľkosť a vek vesmíru pomáha astrnómom vypočítať rovnica v=H.d

   H Hubblova konštanta, v rýchlosť pohybu galaxie vzhladom k Zemi, d vzdialenosť galaxie od Zeme

25. mája 1999 oznámil tím vedcov okolo Hubblovho teleskopu, že z pozorovania 18 galaxií do vzdialenosti 65 miliónov svetelných rokov, v ktorých objavili okolo 800 cefeíd stanovili novú, presnejšiu hodnotu Hubblovej konštanty: 70 km/s/Mpc s presnosťou 10%. Dovtedy bol odhad konštanty v rozmedzí 49 - 90 km/s/Mpc[1]. Pôvodný Hubblov odhad z roku 1929 bol 500 km/s/Mpc.[1] Metóda merania posunu spektrálnych čiar vychádza z pozorovaní Edwina Hubbla, ktorý odvodil závislosť medzi vzdialenosťou blízkych galaxií a Dopplerovým posuvom spektrálnych čiar k červenému koncu spektra.

  Na začiatku 20 storočia objavil Edwin Hubble, že vesmír sa rozpína. Hubble tiež v roku 1913 zistil, že galaxie sa od seba vzďaľujú. Použitím meraní červeného posunu Hubble zistil, že ďaleké galaxie sa vzďaľujú vo všetkých smeroch rýchlosťami (vzhľadom na Zem) priamo úmernými od ich vzdialenosti, čo je známe ako Hubbleov zákon.

Parsek  je jednotka dĺžky používaná v astronómii. Znamená "paralaxa jednej uhlovej sekundy". Je založená na metóde trigonometrickej paralaxy, najstaršej a najbežnejšej metóde merania vzdialeností hviezd. Uhol protiľahlý tomu, ktorý zviera hviezda so stredným polomerom zemskej orbity okolo Slnka, sa nazýva paralaxa. Parsek je definovaný ako vzdialenosť od Zeme k hviezde, ktorá má paralaxu 1 sekundu. Inak, parsek je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 astronomickú jednotku, javia byť oddelené uhlom veľkosti 1 sekundy.

Premenná hviezda je hviezda, ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné), alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy, kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti, a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy, ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy po celé roky až desaťročia 

Dôkaz rozpínania vesmíru, Dopplerov jav

V priebehu pozorovania vzdialených galaxií si ako prvý V. M. Slipher a po ňom M. Humason a E. P. Hubble všimli vysokú rýchlosť ich vzďaľovania od Zeme. Na základe týchto meraní rýchlosti vzďaľovania špirálovitých galaxií a na základe rôznych odhadov skutočnej vzdialenosti uvedených sústav dospel potom Hubble k jednému z najdôležitejších objavov 20. storočia. Hubble ako prvý zostrojil diagram, v ktorom zakreslil rýchlosti vzďaľovania sa galaxií (odmerané z červeného posunu hviezd - Dopplerov jav) a na druhej osi potom zakreslil vzdialenosti pozorovaných galaxií. Tu spozoroval, že medzi oboma veličinami existuje úplne jednoznačný vzťah, a to taký, že galaxia dvakrát vzdialenejšia má aj dvakrát väčší červený posun. Hubble týmto objavom zistil, že sa vesmír rozpína. Teraz je tento vzťah pomenovaný na jeho počesť, a tak sa môžeme v literatúre stretnúť s Hubblovým vzťahom, či s Hubblovou konštantou, ktorá vyjadruje rýchlosť rozpínania vesmíru  Z rozboru spektrálnych čiar jednotlivých prvkov v spektre hviezd a galaxii si tiež všimol, že vykazujú posun k červenému koncu spektra (oproti tým istým tu na zemi). -To je dôkaz vzďalovania sa objektov -Čím je ktorý ďalej, tým sa vzďaluje rýchlejšie.. vzdialenejšie galaxie sa vzďaľujú rýchlejšie, podľa rovnice:

z=v/c z=posun spektrálnej čiary, v= rýchlosť vzdalovania sa galaxie, c=rýchlosť svetla