Maximilián Rudolf Hell

Maximilián Rudolf Hell  sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických  Baniach. V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako Maximilianus Rudolphus Winthschachtiensis. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. Bol synom Mateja Kornela Hella, staviteľa štiavnických tajchov, a bratom Jozefa Karola Hella, ktorý sa preslávil vynálezom stroja na čerpanie podzemnej vody. Vyrastal v mnohočlennej rodine. Otec sa druhýkrát oženil, a tak mal 21 súrodencov. Matka sa volala Julianna Victoria Staindl. Záujem o štúdium matematiky a astronómie v ňom podnecoval profesor Samuel Mikovíni. V jeseni roku 1740 odchádza študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium. V roku 1761 vo Viedni pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom  tzv. zatmenie Slnka. Zistil, že predbežné výpočty predpovedí tohto úkazu nie sú presné a na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. V roku 1768 na pozvanie Kristiána VII., kráľa Dánska a Nórska, kde za polárnym kruhom na ostrove Vardö sledoval Venušu a jej prechod slnečným diskom tzv. zatmenie Slnka. Na základe arktických pozorovaní ako prvý vypočítal mimoriadne presnú paralaxu Slnka. Vzhľadom na vtedajšie jednoduché astronomické prístroje to bol veľký vedecký úspech. Patrí k jedným z najvýznamnejších astronómov 18. storočia a učencov svojej doby. Za svoje úspechy bol cisárovnou Máriou Teréziou, po smrti astronóma J. J. Marinoniho, poverený vybudovať veľkú hvezdáreň viedenskej univerzity. Ako jej riaditeľ na nej potom pôsobil až do konca svojho života. Observatórium sa stalo pod jeho vedením centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd. V roku 1780 získal zlatú medailu poľského kráľa Stanislava, ktorému poslal do daru svoj prístroj na sledovanie planét. V roku 1790 bol vyznamenaný rádom Britského impéria. Zomrel 14. apríla 1792 na zápal pľúc. Pochovaný bol v rodinnej hrobke Jozefa von Penklera – verného priateľa a milovníka astronómie. Vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Prvý, kto upozornil na skutočnosť, že polárna žiara nepodlieha iba vplyvu Zeme, ale aj Slnka a Mesiaca. Jeho výskumy vyobrazenia magnetických siločiar boli v jeho dobe zriedkavé. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Na počesť Maximiliana  Hella je pomenovaná planétka  Maxhell.  Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci.

Obrázok č.1 a č.2 - Maximilián Rudolf Hell